Что нового Оглавление Поиск Закладки Словарь Вход EN / RU
Адрес: Три корзины (основные тексты) >> Корзина дисциплины (Виная Питака) >> Большой раздел (махавагга) >> 8. Cīvarakkhandhako >> 207. Pajjotarājavatthu
<< Назад 8. Cīvarakkhandhako Далее >>
Отображение колонок



207. Pajjotarājavatthu Палийский оригинал

пали Khematto Bhikkhu - english Комментарии
334.Tena kho pana samayena rañño [ujjeniyaṃ rañño (syā.)] pajjotassa paṇḍurogābādho hoti. Now on that occasion King Pajjota of Ujjenī was sick with jaundice.
Bahū mahantā mahantā disāpāmokkhā vejjā āgantvā nāsakkhiṃsu arogaṃ kātuṃ. Many great doctors, the foremost in all directions, having come to treat him, couldn’t cure him of his illness.
Bahuṃ hiraññaṃ ādāya agamaṃsu. Taking a great deal of money, they left.
Atha kho rājā pajjoto rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa santike dūtaṃ pāhesi – "mayhaṃ kho tādiso ābādho, sādhu devo jīvakaṃ vejjaṃ āṇāpetu, so maṃ tikicchissatī"ti. So King Pajjota sent a messenger to the presence of King Seniya Bimbisāra of Magadha, (saying,) “We, your majesty, are sick with this sort of illness. It would be good if your majesty would command doctor Jīvaka. He will treat me.”
Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro jīvakaṃ komārabhaccaṃ āṇāpesi – "gaccha, bhaṇe jīvaka; ujjeniṃ gantvā rājānaṃ pajjotaṃ tikicchāhī"ti. So King Seniya Bimbisāra commanded Jīvaka Komārabhacca, “Go, I say, Jīvaka. Having gone to Ujjenī, treat King Pajjota.”
"Evaṃ, devā"ti kho jīvako komārabhacco rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa paṭissutvā ujjeniṃ gantvā yena rājā pajjoto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rañño pajjotassa vikāraṃ sallakkhetvā rājānaṃ pajjotaṃ etadavoca – "sappiṃ dehi [idaṃ padadvayaṃ sī. syā. potthakesu natthi], sappiṃ deva, nippacissāmi. Responding, “As you say, your majesty,” to King Seniya Bimbisāra, and having gone to Ujjenī, Jīvaka Komārabhacca went to King Pajjota and, on arrival, having observed his symptoms, said to him, “Your majesty, I will concoct some ghee,
Taṃ devo pivissatī"ti. so that your majesty may drink it.”
"Alaṃ, bhaṇe jīvaka, yaṃ te sakkā vinā sappinā arogaṃ kātuṃ taṃ karohi. “Enough, I say, Jīvaka. Whatever you can do to cure (me) without ghee, do that.
Jegucchaṃ me sappi, paṭikūla"nti. Ghee is disgusting to me. Loathsome.”
Atha kho jīvakassa komārabhaccassa etadahosi – "imassa kho rañño tādiso ābādho, na sakkā vinā sappinā arogaṃ kātuṃ. The thought occurred to Jīvaka Komārabhacca, “The disease of this king is of a sort that I cannot cure it without ghee.
Yaṃnūnāhaṃ sappiṃ nippaceyyaṃ kasāvavaṇṇaṃ kasāvagandhaṃ kasāvarasa"nti. What if I were to concoct ghee with an astringent color, astringent smell, astringent taste?”
Atha kho jīvako komārabhacco nānābhesajjehi sappiṃ nippaci kasāvavaṇṇaṃ kasāvagandhaṃ kasāvarasaṃ. So, with various medicines, he concocted ghee with an astringent color, astringent smell, astringent taste.
Atha kho jīvakassa komārabhaccassa etadahosi – "imassa kho rañño sappi pītaṃ pariṇāmentaṃ uddekaṃ dassati. Then the thought occurred to him, “This ghee, when drunk & digested by the king, will make him belch.
Caṇḍoyaṃ rājā ghātāpeyyāpi maṃ. The king is vicious. He could have me killed.
Yaṃnūnāhaṃ paṭikacceva āpuccheyya"nti. What if I were to take leave as a precaution?”
Atha kho jīvako komārabhacco yena rājā pajjoto tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā rājānaṃ pajjotaṃ etadavoca – "mayaṃ kho, deva, vejjā nāma tādisena muhuttena mūlāni uddharāma bhesajjāni saṃharāma. So Jīvaka Komārabhacca went to King Pajjota and, on arrival, said to him, “Your majesty, we doctors, you know, have to dig up roots and gather medicines at just the right moment.
Sādhu devo vāhanāgāresu ca dvāresu ca āṇāpetu – yena vāhanena jīvako icchati tena vāhanena gacchatu, yena dvārena icchati tena dvārena gacchatu, yaṃ kālaṃ icchati taṃ kālaṃ gacchatu, yaṃ kālaṃ icchati taṃ kālaṃ pavisatū"ti. It would be good if your majesty were to command (the men) at the stables & city gates, ‘Let Jīvaka go by whatever mount he wants, go through any gate he wants, go at any time he wants, and to enter at any time he wants.’”
Atha kho rājā pajjoto vāhanāgāresu ca dvāresu ca āṇāpesi – "yena vāhanena jīvako icchati tena vāhanena gacchatu, yena dvārena icchati tena dvārena gacchatu, yaṃ kālaṃ icchati taṃ kālaṃ gacchatu, yaṃ kālaṃ icchati taṃ kālaṃ pavisatū"ti. So King Pajjota commanded (the men) at the stables and city gates: “Let Jīvaka go by whatever mount he wants, go through any gate he wants, go at any time he wants, and to enter at any time he wants.”
Tena kho pana samayena rañño pajjotassa bhaddavatikā nāma hatthinikā paññāsayojanikā hoti. Now at that time King Pajjota had a little she-elephant named Bhaddavatikā who was a fifty-leaguer [could travel fifty leagues in a day].
Atha kho jīvako komārabhacco rañño pajjotassa sappiṃ [taṃ sappiṃ (syā.)] upanāmesi – "kasāvaṃ devo pivatū"ti. Then Jīvaka Komārabhacca offered the ghee to King Pajjota, (saying,) “May your majesty drink the astringent.”
Atha kho jīvako komārabhacco rājānaṃ pajjotaṃ sappiṃ pāyetvā hatthisālaṃ gantvā bhaddavatikāya hatthinikāya nagaramhā nippati. Then, having gotten King Pajjota to drink the ghee and having gone to the elephant stable, he fled the city on the little she-elephant Bhaddavatikā.
Atha kho rañño pajjotassa taṃ sappi pītaṃ pariṇāmentaṃ uddekaṃ adāsi. Then, when the ghee was drunk and digested by King Pajjota, he belched.
Atha kho rājā pajjoto manusse etadavoca – "duṭṭhena, bhaṇe, jīvakena sappiṃ pāyitomhi. He said to his people, “That vile Jīvaka got me to drink ghee!
Tena hi, bhaṇe, jīvakaṃ vejjaṃ vicinathā"ti. Very well then, I say, go find doctor Jīvaka!”
"Bhaddavatikāya, deva, hatthinikāya nagaramhā nippatito"ti. “He has fled the city on the little she-elephant Bhaddavatikā, your majesty.”
Tena kho pana samayena rañño pajjotassa kāko nāma dāso saṭṭhiyojaniko hoti, amanussena paṭicca jāto. Now at that time King Pajjota had a slave named Kāka [Crow], a sixty-leaguer sired by a non-human being.
Atha kho rājā pajjoto kākaṃ dāsaṃ āṇāpesi – "gaccha, bhaṇe kāka, jīvakaṃ vejjaṃ nivattehi – rājā taṃ, ācariya, nivattāpetīti. So King Pajjota commanded him, “I say, Kāka, go turn doctor Jīvaka back, (saying,) ‘Teacher, the king has ordered you to be turned back.’
Ete kho, bhaṇe kāka, vejjā nāma bahumāyā. And you know, Kāka, these doctors have many tricks.
Mā cassa kiñci paṭiggahesī"ti. Don’t accept anything from him.”
Atha kho kāko dāso jīvakaṃ komārabhaccaṃ antarāmagge kosambiyaṃ sambhāvesi Then Kāka the slave caught up with Jīvaka Komārabhacca while he was on the road at Kosambī
Pātarāsaṃ karontaṃ. having breakfast.
Atha kho kāko dāso jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – "rājā taṃ, ācariya, nivattāpetī"ti. He said to him, “Teacher, the king orders you to be turned back.”
"Āgamehi, bhaṇe kāka, yāva bhuñjāma [bhuñjāmi (sī. syā.)]. “Wait, I say, Kāka, while I eat.
Handa, bhaṇe kāka, bhuñjassū"ti. And come, now. You eat, too.”
"Alaṃ, ācariya, raññāmhi āṇatto – ete kho, bhaṇe kāka, vejjā nāma bahumāyā, mā cassa kiñci paṭiggahesī"ti. “No, teacher. I was commanded by the king: ‘And you know, Kāka, these doctors have many tricks. Don’t accept anything from him.’”
Tena kho pana samayena jīvako komārabhacco nakhena bhesajjaṃ olumpetvā āmalakañca khādati pānīyañca pivati. Now, on that occasion Jīvaka Komārabhacca was eating an emblic myrobalan while inserting medicine in it with his fingernail and drinking water. Comm. KT: Apparently Jīvaka was inserting medicine to counteract the strong purgative properties of the emblic myrobalan, of which the Indian variety ...
Все комментарии (1)
Atha kho jīvako komārabhacco kākaṃ dāsaṃ etadavoca – "handa, bhaṇe kāka, āmalakañca khāda pānīyañca pivassū"ti. So he said to Kāka the slave, “Come now, I say, Kāka. Eat some emblic myrobalan and drink some water, too.”
Atha kho kāko dāso – ayaṃ kho vejjo āmalakañca khādati pānīyañca pivati, na arahati kiñci pāpakaṃ hotunti – upaḍḍhāmalakañca khādi pānīyañca apāyi. Then Kāka the slave, (thinking,) “This doctor is eating emblic myrobalan and drinking water; it shouldn’t do anything bad,” ate half an emblic myrobalan and drank water.
Tassa taṃ upaḍḍhāmalakaṃ khāditaṃ tattheva nicchāresi. And when he had eaten it, the half of the emblic myrobalan purged him right then & there.
Atha kho kāko dāso jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – "atthi me, ācariya, jīvita"nti? So he said to Jīvaka Komārabhacca, “Teacher, will I live?”
"Mā, bhaṇe kāka, bhāyi, tvaṃ ceva arogo bhavissasi rājā ca. “I say, Kāka, don’t be afraid. You will soon be cured, as will the king.
Caṇḍo so rājā ghātāpeyyāpi maṃ, tenāhaṃ na nivattāmī"ti bhaddavatikaṃ hatthinikaṃ kākassa niyyādetvā yena rājagahaṃ tena pakkāmi. The king is vicious. He could even have me killed, so I won’t turn back.” Handing the little she-elephant Bhaddavatikā over to Kāka, Jīvaka Komārabhacca set out for Rājagaha.
Anupubbena yena rājā māgadho seniyo bimbisāro tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa etamatthaṃ ārocesi. Traveling by stages, he reached Rājagaha and King Seniya Bimbisāra, and on arrival told the king what had happened.
"Suṭṭhu, bhaṇe jīvaka, akāsi yampi na nivatto, caṇḍo so rājā ghātāpeyyāpi ta"nti. “You did well, I say, Jīvaka, in not turning back. The king is vicious. He could even have had you killed.”
Atha kho rājā pajjoto arogo samāno jīvakassa komārabhaccassa santike dūtaṃ pāhesi – "āgacchatu jīvako, varaṃ dassāmī"ti. Then King Pajjota, having been cured of his illness, sent a messenger to the presence of Jīvaka Komārabhacca, “Let Jīvaka come. I will give him a boon.”
"Alaṃ, ayyo [deva (syā.)], adhikāraṃ me devo saratū"ti. “Enough, your majesty. May your majesty simply remember my service.”
Pajjotarājavatthu niṭṭhitaṃ. The Story of King Pajjota is finished.
<< Назад 8. Cīvarakkhandhako Далее >>