Что нового Оглавление Поиск Закладки Словарь Вход EN / RU
Адрес: Прочее >> Висуддхимагга (путь очищения) >> Висуддхимагга, том 1 >> 4. Описание касины земли >> Первый уровень поглощённости
номера страниц: никакие PTS VRI Thai Myanmar | примечания: вкл. выкл. | вид для печати: открыть
<< Назад Первый уровень поглощённости Далее >>
Закладка

Tattha siyā, kasmā panesa pubbapadeyeva vutto, na uttarapade, kiṃ akusalehi dhammehi aviviccāpi jhānaṃ upasampajja vihareyyāti? Na kho panetaṃ evaṃ daṭṭhabbaṃ. Taṃnissaraṇato hi pubbapade esa vutto. Kāmadhātusamatikkamanato hi kāmarāgapaṭipakkhato ca idaṃ jhānaṃ kāmānameva nissaraṇaṃ. Yathāha, "kāmānametaṃ nissaraṇaṃ yadidaṃ nekkhamma"nti (dī. ni. 3.353). Uttarapadepi pana yathā "idheva, bhikkhave, samaṇo, idha dutiyo samaṇo"ti (ma. ni. 1.139; a. ni. 4.241) ettha evakāro ānetvā vuccati, evaṃ vattabbo. Na hi sakkā ito aññehipi nīvaraṇasaṅkhātehi akusaladhammehi avivicca jhānaṃ upasampajja viharituṃ. Tasmā "vivicceva kāmehi vivicceva akusalehi dhammehī"ti evaṃ padadvayepi esa daṭṭhabbo. Padadvayepi ca kiñcāpi viviccāti iminā sādhāraṇavacanena tadaṅgavivekādayo, kāyavivekādayo ca sabbepi vivekā saṅgahaṃ gacchanti, tathāpi kāyaviveko cittaviveko vikkhambhanavivekoti tayo eva idha daṭṭhabbā.

пали english - Nyanamoli thera Комментарии
Tattha siyā, kasmā panesa pubbapadeyeva vutto, na uttarapade, kiṃ akusalehi dhammehi aviviccāpi jhānaṃ upasampajja vihareyyāti? 82.Here it might be asked: But why is this [word “quite”] mentioned only in the first phrase and not in the second? How is this, might he enter upon and dwell in the first jhāna even when not secluded from unprofitable things?
Na kho panetaṃ evaṃ daṭṭhabbaṃ. —It should not be regarded in that way.
Taṃnissaraṇato hi pubbapade esa vutto. It is mentioned in the first phrase as the escape from them;
Kāmadhātusamatikkamanato hi kāmarāgapaṭipakkhato ca idaṃ jhānaṃ kāmānameva nissaraṇaṃ. for this jhāna is the escape from sense desires since it surmounts the sense-desire element and since it is incompatible with greed for sense desires,
Yathāha, "kāmānametaṃ nissaraṇaṃ yadidaṃ nekkhamma"nti (dī. ni. 3.353). according as it is said: “The escape from sense desires is this, that is to say, renunciation” (D III 275).
Uttarapadepi pana yathā "idheva, bhikkhave, samaṇo, idha dutiyo samaṇo"ti (ma. ni. 1.139; a. ni. 4.241) ettha evakāro ānetvā vuccati, evaṃ vattabbo. But in the second phrase [140] the word eva should be adduced and taken as said, as in the passage, “Bhikkhus, only (eva) here is there an ascetic, here a second ascetic” (M I 63).
Na hi sakkā ito aññehipi nīvaraṇasaṅkhātehi akusaladhammehi avivicca jhānaṃ upasampajja viharituṃ. For it is impossible to enter upon and dwell in jhāna unsecluded also from unprofitable things, in other words, the hindrances other than that [sense desire].
Tasmā "vivicceva kāmehi vivicceva akusalehi dhammehī"ti evaṃ padadvayepi esa daṭṭhabbo. So this word must be read in both phrases thus: “Quite secluded from sense desires, quite secluded from unprofitable things.”
Padadvayepi ca kiñcāpi viviccāti iminā sādhāraṇavacanena tadaṅgavivekādayo, kāyavivekādayo ca sabbepi vivekā saṅgahaṃ gacchanti, tathāpi kāyaviveko cittaviveko vikkhambhanavivekoti tayo eva idha daṭṭhabbā. And although the word “secluded” as a general term includes all kinds of seclusion, that is to say, seclusion by substitution of opposites, etc., and bodily seclusion, etc.,23 still only the three, namely, bodily seclusion, mental seclusion, and seclusion by suppression (suspension) should be regarded here. Comm NT: 23. The five (see e.g. Paṭis II 220; M-a I 85) are suppression (by concentration), substitution of opposites (by insight), cutting off (by th...
Все комментарии (1)