| пали |
Пали - CST formatted |
english - Thanissaro bhikkhu |
русский - Д. Ивахненко, правки khantibalo |
Комментарии |
|
426."Cakkhuñca, bhikkhave, paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā.
|
426. Cakkhuñca bhikkhave paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhu'viññāṇaṃ, tiṇṇaṃ saṅgati phasso, phassa'paccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkham'asukhaṃ vā.
|
"Dependent on the eye & forms there arises consciousness at the eye. The meeting of the three is contact. With contact as a requisite condition, there arises what is felt either as pleasure, pain, or neither pleasure nor pain.
|
Монахи, при условии зрения и образного возникает сознание зрения, сочетание их трех – соприкосновение, от соприкосновения в качестве условия возникает то, что ощущается как приятное, или мучительное, или ни приятное, ни мучительное.
|
|
|
So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
|
So sukhāya vedanāya phuṭṭho samāno nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
|
If, when touched by a feeling of pleasure, one does not relish it, welcome it, or remain fastened to it,
|
Кто, будучи затронут приятным ощущением, не восторгается, не приветствует это, не погрязает в этом,
|
|
|
Tassa rāgānusayo nānuseti.
|
Tassa rāgānusayo nānuseti.
|
then one's passion-obsession doesn't get obsessed.
|
– в том не залегает предрасположенность к страсти.
|
|
|
Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati.
|
Dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati.
|
If, when touched by a feeling of pain, one does not sorrow, grieve, or lament, beat one's breast or become distraught,
|
Кто, будучи затронут неприятным ощущением, не печалится, не изнуряется, не стенает, не хлопает себя ладонью по груди, не впадает в безрассудство,
|
здесь было na socati na kilamati paridevati, в то время как в таком же фрагменте ниже na socati na kilamati na paridevati. Добавил na.
Все комментарии (1)
|
|
Tassa paṭighānusayo nānuseti.
|
Tassa paṭighānusayo nānuseti.
|
then one's resistance obsession doesn't get obsessed.
|
– в том не залегает предрасположенность к отвращению.
|
|
|
Adukkhamasukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti.
|
Adukkham'asukhāya vedanāya phuṭṭho samāno tassā vedanāya samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathā'bhūtaṃ pajānāti.
|
If, when touched by a feeling of neither pleasure nor pain, one discerns, as it actually is present, the origination, passing away, allure, drawback, & escape from that feeling,
|
Кто, будучи затронут ни приятным ни неприятным ощущением, распознает как есть возникновение, исчезновение, усладу, недостаток и способ избавления от этого ощущения,
|
|
|
Tassa avijjānusayo nānuseti.
|
Tassa avijjānusayo nānuseti.
|
then one's ignorance-obsession doesn't get obsessed.
|
– в том не залегает предрасположенность к неведению.
|
|
|
So vata, bhikkhave, sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ pahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayaṃ samūhanitvā avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – ṭhānametaṃ vijjati.
|
So vata bhikkhave sukhāya vedanāya rāgānusayaṃ pahāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā adukkham'asukhāya vedanāya avijjānusayaṃ samūhanitvā avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro bhavissatīti – ṭhānam'etaṃ vijjati.
|
That a person — through abandoning passion-obsession with regard to a feeling of pleasure, through abolishing resistance-obsession with regard to a feeling of pain, through uprooting ignorance-obsession with regard to a feeling of neither pleasure nor pain, through abandoning ignorance and giving rise to clear knowing — would put an end to suffering & stress in the here & now: such a thing is possible.
|
И, монахи, возможно, что тот, кто устранил предрасположенность к страсти по отношению к приятному ощущению, кто рассеял предрасположенность к отвращению по отношению к неприятному ощущению, кто упразднил предрасположенность к неведению по отношению к ни приятному ни неприятному ощущению, устранил неведение и породил знание, уже в этом зримом мире положит конец страданию.
|
|